Učíte dieťa bicyklovať? Pozor na týchto 7 chýb!
Deti sú prirodzene zvedavé a radi skúšajú nové veci. Ak im bicyklovanie z nejakého dôvodu neznechutíme, budú sa ho chcieť naučiť. O to viac, že sa okolo nich na prechádzke či v parku preháňa ich starší brat či sestrička.
Možno vás desí, že okolo seba vidíte často sotva trojročných Saganov, ktorí akoby sa s bicyklom pod zadkom narodili a vaše dieťa nie je práve športový typ. Vôbec si to nevšímajte – podľa odborníkov je totiž ten správny vek začať sa učiť bicyklovať rozhodne až niekedy medzi 3 a 6 rokmi. V tom čase sú už deti dosť vyzreté a zároveň si ešte neuvedomujú nebezpečenstvo natoľko ako vo vyššom veku. Navyše, každé dieťa je individuálna osobnosť a čo je niekomu prirodzené už odmalička, môže byť pre druhého problém aj vo vyššom veku.
Krikom rozhodne nič nedosiahnete, preto zhlboka dýchajte a ak ste cholerik, radšej výuku prenechajte svojej polovičke či kamarátovi. Dieťa totiž potrebuje príjemnú hravú formu, aby v jeho prípade išlo skôr o zábavu ako náročné podávanie výkonu. Určite je preto vhodné začať najprv s odrážadlami či kolobežkami. Pomocou nich si dieťatko upevní stabilitu a zoznámi sa s používaním riadidiel. Zvládne tiež reagovať na zmeny terénu.
Po tejto fáze prichádza čas na bicykel, ideálne bez pomocných koliesok, pretože dieťa ktoré má skúsenosť s odrážadlom, už vie udržať rovnováhu a pomocné kolieska by mu len zavadzali a skôr mu jazdu znechutili.
“Najprv nastavte dieťaťu sedadlo dostatočne nízko, aby malo istotu v tom, že môže bez problémov dosiahnuť na zem. Nechajte ho, nech sa s bicyklom oboznámi a chvíľu sa na ňom vozí ako na odrážadle - tak si zvykne na bicykel, prípadne sa naučí používať brzdy, ale i položiť nohy na pedále, ako to robievalo na odrážadle,” radí Pavol Krnáč, konateľ spoločnosti SK-PROFI BIKE a dlhoročný cyklista.
Následne už podľa neho môžete skúsiť pedálovanie - tu odporúča dieťa zo začiatku pridržiavať za sedadlo, kým si zvykne na novú koordináciu pohybov - spojiť rovnováhu a pedálovanie. “Ak už dieťa zvláda jazdu i pedálovanie aspoň na kratšie vzdialenosti, môžete zvýšiť výšku sedadla tak, aby sa mu lepšie pedálovalo, ale dieťa stále malo možnosť pri zastavení, dotknúť sa aspoň špičkami zeme. Správna výška sedadla príde na rad, až keď dieťa zvláda všetky činnosti a cíti sa na bicykli sebaisto,” dodáva P. Krnáč.
Pozor aj na nasledujúce chyby, ktorých sa dopúšťa nejeden premotivovaný rodič:
snaha učiť bicyklovať dieťa, ktoré na to nie je emocionálne pripravené
učenie na nerovnom teréne či trávniku – ideálny je asfalt
učenie v neznámom prostredí
príliš mentorský prístup
absencia prilby a chráničov u dieťaťa
nesprávny výber bicykla vzhľadom k veku a potrebám dieťaťa. Hmotnosť a veľkosť bicykla musia byť prispôsobené výške dieťaťa, sedlo nastavte tak, aby malý cyklista nohami dosiahol na zem.
držanie riadidiel – radšej pridržiavajte len sedadlo, aj to nie zboku
Pedagogička pre 1. stupeň ZŠ Erika Lučkayová odporúča nasledovné: "Rodič by sa mal jednoznačne obrniť pri učení trpezlivosťou a vytrvalosťou. Je správne dieťa chváliť za úspechy a vydarené pokusy a naopak nevenovať veľkú pozornosť neúspechom. Rozhodne nie je správne dieťa za neúspech akýmkoľvek spôsobom potrestať alebo karhať!"
A aké skúsenosti majú samotní rodičia s učením svojich ratolestí bicyklovať?
Dáša Kollárová Young - mama dvoch dievčat a chlapčeka:
"Pre deti sme používali najprv odrážadlo - Elinka ho začala využívať už od 18 mesiacov a postupne prišla na to, že keď si sadne a bude sa odrážať, tak jej to pôjde rýchlejšie. Následne potom už všetky naše deti rovno sadli na bicykel a išlo im to. Pri Elinke sme ešte mali veľký ťažký starý bicykel a nemala problém, pri Emílii sme si už robili prieskum a kúpili presne podľa jej potrieb. Osobne si myslím, že keď je dieťa naučené na pomocné kolieska a zrazu ich nemá, tak sa bojí. Nie je zvyknuté držať rovnováhu a trvá to dlhšie. A samozrejme, hlavné je nenútiť a nekričať."
Foto: archív D.K.Y.
Anna Novotná – mama dvoch chlapcov:
„Ako prvé sa mi vybaví to nekonečné behanie okolo nich - také celkom slušné kardio - ako sme ich najskôr držali za sedadlo a utekali popri nich, kým našli rovnováhu. A potom neustále, ale fakt že neustále opakovanie základných pravidiel, bez ohľadu na to, či boli na bajku alebo peši – nechoď cik cak po ulici, na každej križovatke pozeraj vpravo, či nevyletí auto. Najlepším učiteľom však asi aj tak boli rozbité kolená. A tiež fakt, že dobrí kamoši mali trošku staršie deti, ktoré už bicyklovať vedeli a naši sa im chceli vyrovnať.“
Andrea Tomáschová – mama dvoch dievčat:
„Máme dve rozdielne skúsenosti. Ninka mala bicykel s bočnými pomocnými kolieskami a potom sme ju učili tak, ako učili nás - kolieska sme dali dolu, manžel držal zozadu sedadlo a keď už mala rýchlosť, pustil ju a bežal vedľa nej. Pri Stelke sme stavili na First bike – taký ten malý ako bicykel bez pedálov. Na tom sa naučila držať rovnováhu a keď dostala naozajstný, hneď bicyklovala sama. V Nemecku som napríklad nikdy nevidela dieťa na bicykli s pomocnými kolieskami. Všetky začínajú odrážadlami a potom automaticky bicyklujú.“
Nezabudnite hlavne na jednu vec – bicyklovanie má byť zábava. Preto si užívajte tieto milé spoločné chvíle, dávajte dieťaťu odmeny za pokroky, chváľte ho, pripravte mu veselé prekážkové dráhy či neskôr i preteky. Je to dôležité preto, aby si k bicyklovaniu vytvorilo vzťah, ktorý u nikoho nevzniká automaticky.
