Z východu k najseverenejšiemu až po najzápadnejší bod Slovenska. Amatérsky cyklista Lukáš vás svojimi cyklovýletmi inšpiruje

Lukáš je príklad správneho cyklistu, ktorý nepotrebuje k cyklovýletu pohodlie a ani cyklotrasy. Vyberie si destináciu, premysli si, ktorou cestou pôjde, zabalí do batoha to najdôležitejšie, sadne na bajk a ide. Inšpirujte sa Lukášovým putovaním kade-tade po svete na bajku. 

Čo ti učarovalo na cyklistike?  

Bicyklujem ako každý obyčajný chlapec na dedine už  asi od svojich ôsmich rokov. Ako malého sopliaka ma vždy zaujímalo čo je na ďalšej uličke, čo v inej časti dediny a postupne sa táto hranica takej pomyselnej mind mapy posúvala na ďalšie dediny, potom som objavoval na bajku mestá a neskôr aj  iné štáty. Čiže odpoveď na tvoju otázku je asi zvedavosť. Chcel som vidieť čo je ďalej a drží ma to doteraz. Okrem zvedavosti a toho, že objavujem nové miesta je aj to, že si človek perfektne vyvetrá hlavu a je to aj zdravé tuším (smiech). Keď idem na bajku je to pre mňa taký druh meditácie.

Na akom bajku chodievaš na výlety a koľko km si už približne prešiel?  
Minulý rok som si kúpil MTB bajk, ktorý mi otvoril ďalšie možnosti ako objavovať krajinu, keďže rád turistikujem, (teraz keď mám MTB už menej- smiech) tak bola prirodzená voľba posunúť bicyklovanie na ďalšiu úroveň.  Od kedy ho mám som najazdil nejakých 3600km a na starom krosovom bicykli, ktorý používam na všetko už asi 9-10 rokov by to mohlo byť aj dobrých 40-tisíc kilometrov. 

Kde všade si sa už vydal na bicykli?

Bol som na ňom na viacerých výletoch, medzi najzaujímavejšie určite patrí Dunajská cesta v Rakúsku z Passau do Bratislavy čo je vlastne Eurovelo 6, je to nejakých 400 až 500 km. S mojimi kamošmi sme išli na cyklotrip okolo jazera Bodensee, kde nás bolo 10 plne naložených cyklistov (vcelku komický pohľad to bol). Šli sme cez Rakúsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Nemecko tiež to bolo okolo 500 km tuším. Taktiež som prešiel z Chebu do Bratislavy naprieč celou Českou republikou. V nohách som mal približne 800 kilometrov. 

Posledné dva väčšie výlety, ktoré som absolvoval boli z Bratislavy na najjužnejší bod a potom na najvýchodnejší bod Slovenska - do Novej Sedlice. Odtiaľ sme sa vrátili do obce Stakčín, odkiaľ sme šli vlakom domov. Tento rok to bol výlet z východu cez najsevernejší bod až na najzápadnejší bod Slovenska. 

Spomínal si, že si tento rok prešiel trasu východ - najsevernejší bod až na najzápadnejší -  ako dlho ti to trvalo?

Na tento výlet som sa vydal s kamošom Bakom. Vychádzali sme z dediny Stakčín, kde sme skončili minulý rok našu prvú etapu okolo Slovenska a pokračovali sme na najsevernejší bod do Oravskej Polhory cez Medzilaborce, Bardejov, Starú Ľubovňu, Ždiar, Liptovskú Teplú, Námestovo a potom na najzápadnejší bod do Záhorskej vsi cez Oravu, Kysuce, Žilinu, Trenčín, Myjavu, Senicu, Šaštín až do Bratislavy na to isté miesto, kde sme skoro presne pred rokom vyrážali. Trvalo nám to zo Stakčína do Bratislavy 10 dní a prešli sme približne 960 km.

Ako ste riešili nocľah? 

 Rôzne. Prvú noc sme napríklad spali pod altánkom pri obecnom úrade v nejakej dedinke pri Medzilaborciach. Ráno sa pekne pozdravili zrejme starostovi a šli ďalej. Potom sme prespávali kade-tade, u kamošov a známych, ktorí bývali cestou, ale aj v penziónoch a dokonca vo vojenskej ubytovni v Žiline.

Určite najzaujímavejšie miesto, kde sme spali bola taká vežička pri románskom kostolíku z asi 13. stor. pri obci Haluzice. Bol to ďalší aspoň pre nás smiešny okamih, nakoľko sme si tam podvečer sušili veci. V ten deň sme hrozne zmokli a predpokladali sme, že tak neskoro večer už nikto nepríde. No a … niekto prišiel. Musel to byť vcelku zaujímavý pohľad, v ten deň sme totálne zmokli a tak sme si sušili všetko od boxeriek až po celty.

Počas tak dlhej cesty ste museli prejsť zaujímavými miestami. Ktoré sa ti najviac vrylo do pamäti? 

 V podstate všade je pekne nejako špecificky. Každá časť našej krajiny má také čosi svoje. Z tohto výletu určite najkrajšia časť bola okolo Ždiaru a potom Orava a Kysuce, no to hlavne kvôli kvalitným cyklochodníkom. Boli sme doslova unesení tým, aké to tam vie byť pekné a upravené. Na Orave je zo starej železničnej trate urobený krásny a pomerne dlhý cykláč. 

V Ždiari sme spali u známych a pri večernom vínku sme si vychutnávali pohľady na Belianske Tatry, ktoré sme mali ako na dlani, to bol určite jeden z TOP výhľadov. Vec, na ktorú by mohli viac dbať pri budovaní chodníkov je to, že ak je ten cykláč okolo stromov vždy ten strom vytlačí koreňami chodník a to potom je riadna drncačka, ale niekedy sa asi inak nedá.

Zažili ste na tomto cyklotripe niečo netradičné? 

 Mnoho nápadov, kde spať a čo robiť vzniklo cestou. A tak aj jedno ubytovanie v dedine Oravské Veselé bolo také, vcelku netradičné. Všetci nás strašili, že príde studený front a bude pršať a zamrzneme a zomrieme, tak sme si na nete našli Penzión Gól, ktorý bol rovno pri futbalovom ihrisku. Na tom by nebolo nič, no bola nedeľa a tak tam bol aj pravý dedinský nedeľný zápas (smiech).  A tento zápas sme si samozrejme nemohli nechať ujsť. Dali sme si obed a poobede sme si kúpili lístok, pivo a vychutnávali kvalitný obecný športový zážitok. V noci naozaj prišlo ochladenie a dážď a tak bolo dobré, že sme boli v teple a suchu. Vcelku zaujímavo skončila aj návšteva bývalého kolegu, u ktorého sme o 9. hodine ráno pili domácu ako keby nič a následne sme mokli asi 3 hodiny na bicykli, no bez tej domácej by to určite bolo oveľa horšie (smiech).

Čo všetko si musí človek so sebou zbaliť, ak sa vydá na takúto cestu? 

Tak záleží od toho, v akom ročnom období sa na takýto výlet človek vydá.  Tiež záleží od toho, či cyklista chce spať a jesť vonku na divoko alebo v reštikách a penziónoch. V našom prípade to bola kombinácia všetkého. Samozrejme, základom je spacák, karimatka, nejaká celta na zakrytie, nejaký varič, ešus, nejaké jedlo sa nakúpi aj cestou a nejaké oblečenie ak sa ochladí. A aby som nezabudol, náhradná duša a veci na opravu základných problémov na bajku. Môj cestovateľský bagel mal okolo 10kg  bez jedla a vody. Nie je to nejako veľa, ale ani málo to nie je.

Na čo žiadne cyklista určite nesmie zabudnúť ak ide na takúto cestu a čo je podľa teba úplná zbytočnosť?

 Úplná zbytočnosť je podľa mňa stan. Respektíve záleží kam a kedy sa daný človek chystá, no ja som ho mal na výlete niekoľko krát a vždy mi prišiel ako zbytočnosť. Dá sa nájsť buď nejaký prístrešok alebo stačia nejaké stromy, lavička, zastávka a s celtou je príbytok hotový celkom rýchlo. Aj veľké množstvo jedla je zbytočné. Na jednom výlete okolo Bodensee jedna známa zobrala do Švajčiarska, Rakúska a pod. zemiaky, zeleninu a kadejaké plechovky s jedlom, potom sme ju celé dni vyjedali lebo jej batoh mal asi 20kg.

Čo sa v mojom batohu objaví ako prvé a dôležité je celta - esenciálna vec asi každého výletu. Je multifunkčná, lacná, vie pokryť mnoho funkcií či ako závetrie alebo ochrana proti dažďu alebo aj taký obyčajný podritník. No a samozrejme, toaletný papier, bez neho je život na bicykli celkom náročný. 

Ako sa vám pozdával tento rozhovor s Lukášom? Dajte nám vedieť, ak ste tiež zažili na svojom cyklovýlete niečo zaujímavé :-) Podeľte sa s ostatnými cyklistami o vaše zážitky na: info@skprofibike.sk