Bicykel nie je ani zďaleka zábavkou 20. storočia. Je výrazne starší a jeho vek už presahuje 200 rokov. Úplne prvý pokus o jeho vytvorenie sa pripisuje nemeckému lesnému úradníkovi Karlovi Friedrichovi von Draisovi, ktorý v roku 1817 v Mannheime premiérovo „osedlal“ drevený prototyp s dvoma kolieskami. Išlo v podstate o kolobežku či odrážadlo, ktoré pomocou nôh dokázalo dosiahnuť rýchlosť okolo 15 kilometrov za hodinu. Miestni mu dali názov „bežiaci stroj“.
V literatúre však objavíte aj zmienku o talianskych pojazdných strojoch z 15. storočia či o Francúzovi Comte de Sivrac, ktorý stvoril prvý velocipéd ešte v roku 1790. O tomto historickom údaji sa však doposiaľ polemizuje.
Foto: shutterstock.com
Každopádne, aj Draisov vynález by možno zapadol prachom niekde v kôlni, keby mu „nepriali“ okolnosti. Keďže v tom čase vládol hladomor spôsobený nedostatkom potravín a kone výrazne hynuli, bolo nevyhnutné nahradiť ich iným, výhodnejším dopravným prostriedkom, ktorý by bol dostupný každému bežnému človeku. Mal byť jednoduchý a lacný.
Drais na to išiel postupne. Najprv navrhol stroj so štyrmi kolesami. Bol ľahký a jednoducho ovládateľný, no musel ho niekto ťahať. Praktický teda síce nebol, no okúzlil aspoň ruského cára Alexandra I., ktorému stroj predviedol počas jeho návštevy v Karlsruhe. "To je veľmi dôvtipné!“ zvolal údajne nadšene panovník a daroval mu briliantový prsteň.
Drais sa so svojou "štvorkolkou“ vybral dokonca tiež na Viedenský kongres, no okrem úžasu divákov mu to nič neprinieslo.
Nevzdal sa však a následne postupne kolesá zoškrtal na dve. Predné sa dalo otáčať do strán a tak jazdec mohol riadiť smer. Váha stroja bola do 20 kíl. Patentovať si ho dal pod pojmom drezina a poháňal ho stále vlastnými nohami. V roku 1818 absolvoval cestu z Mannheimu do Paríža. Vyzeralo to na úspech, no po skončení hladomoru prestal byť jeho vynález obľúbený. Dôvodom bola nepríjemná skutočnosť, že bol cyklista jazdením po zablatených cestách neustále zašpinený. Začal tak využívať chodníky, čo prekážalo bežnej verejnosti. Už koncom roku 1817 nemohli tieto stroje jazdiť po chodníkoch v Mannheime, v roku 1818 v Paríži a o rok neskôr to zakázali aj v Londýne, New Yorku, Kalkate či Filadelfii.
Hoci bol Dreis pôvodne lesným úradníkom, veľkovojvoda Karl Ludwig Friedrich ho vymenoval za profesora mechaniky. Postupne vynašiel aj drevenú úspornú pec či šifrovací stroj a stroj pre stenografov. Experimentoval aj s varnicou a periskopom, testoval tiež drezinu jazdiacu po koľajniciach či koč, ktorý kone tlačili, nie ťahali.
Na sklonku života bol politicky odsúdený, začal piť a zomrel v chudobe. Ostal tu však po ňom bicykel, ktorý sa „vrátil“ zo zabudnutia po tom, čo sa mu doplnili pedále. Urobil tak v roku 1839 škótsky zámočník Kirkpatrik MacMillan. Na jedno otočenie pedála sa však koleso otočilo len raz, čo vyžadovalo fyzickú zdatnosť. Z tohto obdobia poznáme bicykle s veľkým predným kolesom. Po ňom Angličan James Starley v roku 1885 doplnil bicykel o reťaz, čím získal rýchlosť a vďaka menším kolesám bol stabilnejší. V prvej svetovej vojne sa už bicykel používal napríklad na presun vojsk v Nemecku i Francúzsku. V roku 1908 vznikol prvý pretekársky bicykel a dnes sú v kurze elektrobicykle. Čo prinesie budúcnosť?
Foto: shutterstock.com
Dizajnéri a vynálezcovia sa predbiehajú v množstve atraktívnych prototypov. Chcete bicykel, ktorý sa poskladá do aktovky? Alebo dáte prednosť návrhu víťaza etapy Tour de France a olympionika Chrisa Boardmana, ktorý vymyslel bicykel so záložným solárnym motorom, cyklopočítačom, bezpečnostným skenerom na odtlačky prstov a kolesami bez špicov?
Foto: shutterstock.com
Smartfón už bude bežne pôsobiť ako mozog bicykla a zároveň navigačný systém. V hre je aj takzvaný priesvitný bike, ktorý môže byť revolúciou a obrovským skokom vpred v oblasti výroby bicyklov a celého cyklistického priemyslu. Konštrukcia rámu využíva technológiu, ktorá je založená na pokročilom polymére Trivex. Tento materiál vyniká svojimi vynikajúcimi vlastnosťami ako sú vysoká odolnosť proti nárazu, nízka hmotnosť a flexibilita. Množstvo spoločností prichádza tiež s návrhmi bicyklov bez reťaze a klasickej prehadzovačky. Sú nahradené niečím, čo by sme mohli trochu zjednodušene prirovnať ku kardanom používaným v autách. Nech to bude akokoľvek, isté je, že bicykel má pred sebou ešte dlhú a úspešnú cestu.